Ernest Hemingway sa často považuje za prvého Američana zraneného na talianskom fronte počas 1. svetovej vojny. Bol novinárom a popri reportážach z bojov začal písať aj poviedky.Vynikal hutným, stručným rozprávačským štýlom, a preto sa o ňom hovorí ako o majstrovi krátkych próz. Rovnaký štýl uplatnil aj v svojich románoch. Ako sám hovorí, v románe Starec a more, ocenenom Nobelovou cenou, sa riadil vlastnou teóriou, ktorú nazval „Teória ľadovca“. Podobne ako z ľadovca vidieť nad hladinou len menšiu časť, aj on chcel čitateľovi odhaliť v príbehu len to najpodstatnejšie, aby mu doprial autentický zážitok. Všetko nepotrebné nechal ukryté tak, ako je ukrytý pod hladinou zvyšok ľadovca. Predlohou pre starca Santiaga mu bol kubánsky rybár Gregorio Fuentes. Bol o dva roky starší ako Hemingway, ale prežil ho o celých 41 rokov. Zachránil Hemingwaya z potápajúcej sa jachty a z tohto netradičného prvého stretnutia sa zrodilo dlhoročné priateľstvo. V príbehu o starcovi Santiagovi podáva Hemingway láskavý obraz statočného a pracovitého rybára, ktorý je nútený bojovať s prírodou o prežitie (more, obrovská ryba a žraloky, ktoré mu ju zožerú pred návratom na pevninu). Hoci Santiago vie, že tento boj prehrá, nikdy sa nevzdáva.Častým námetom jeho ďalších románov (Zbohom zbraniam, Komu zvonia do hrobu, Slnko aj vychádza) je vojna. Hemingway patril k „Stratenej generácii“, kam sa hlásili umelci, ktorých 1. svetová vojna pripravila o ilúzie a budúcnosť. Ostalo v nich len sklamanie, depresia zo sveta plného chaosu a nestabilných hodnôt, v ktorom si nevedeli nájsť miesto a cítili sa stratení. K tejto generácii patrili aj John Steinbeck, Erich Maria Remarque. J. R. R. Tolkien či James Joyce. Depresií sa Hemingway nevedel zbaviť ani na milovanej Kube. Svoj život predčasne sám ukončil ako 61-ročný.
William Shakespeare bol anglickým dramatikom a básnikom. Narodil sa 23. apríla 1564 v anglickom Stratford-upon-Avon-e ako tretie dieťa rukavičkára Johna Shakespeara. Oženil sa už v osemnástich. No keď sa sám stal tretí raz otcom, údajne sa zbalil a odišiel, preto o tomto období jeho života niet spoľahlivých informácií. Zrejme sa stal hercom alebo učiteľom a začal písať.V roku 1592 bol už uznávaným dramatikom. Divadlo bolo v alžbetínskom období v Anglicku populárne, milovala ho aj kráľovná Alžbeta I. A Shakespearovi sa darilo. Stal sa spolumajiteľom divadelnej spoločnosti a v roku 1598 si vybudoval v Londýne vlastné divadlo, dodnes známy Globe Theatre. Shakespearova tvorba sa radí do humanizmu a renesancie a nesie niektoré charakteristické znaky tohto umeleckého obdobia. Náboženské témy, vplyv cirkvi a odriekanie nahrádzajú pozemské radosti, ich oslava a zmyslové vnímanie. Čo cirkev považovala za hriech, sa teraz prezentuje ako ľudská nedokonalosť, radosť zo života a oslava prirodzenosti. Všetko nájdeme v jeho komédiách (Veselé panie Windsorské, Mnoho kriku pre nič, Sen noci svätojánskej, Kupec benátsky), ako aj tragédiách (Hamlet, Othello, Macbeth, Rómeo a Júlia, Kráľ Lear) a historických hrách (Richard III., Henrich II.). Zahrať si niektorú zo Shakespearových postáv je snom každého herca. Znakom renesančnosti jeho tvorby je aj záujem o vtedajší vzor dokonalosti – antiku, z ktorej čerpá námet takmer polovica Shakespearových tragédií.Klenotom jeho básnickej tvorby sú Sonety, písané formou tzv. shakespearovského sonetu. O nadčasovosti jeho diela svedčí, že je stále aktuálne. Jeho dramatickí hrdinovia sa zmietajú v boji rozumu a citov, ich vnútorný svet je plný vášní a túžob, a to je blízke aj dnešnému človeku.Shakespeare zomrel ako 52 ročný v Stratforde, kam sa vrátil po svojej londýnskej divadelnej kariére. Mnohí literármi historici o jeho existencii pochybovali kvôli nedostatku overiteľných informácií. Historickým dôkazom o tom, že žil, je vlastnoručne podpísaný závet.